Ploštičník strapcovitý

plosticnik

Ploštičník strapcovitý

(ploštičník strapcovitý, cimicifuga racemosa, actaea racemosa, black cohosh, black snakeroot)

Ploštičník je natívna severoamerická rastlina. Historicky bola používaná pôvodnými obyvateľmi Ameriky pri gynekologických a obličkových ťažkostiach, bolestiach v krku a depresiách. V 19. storočí bola používaná gynekológmi v rôznych indikáciách (endometritis, amenorrhea, dysmenorrhea, menorrhagia, sterilita, popôrodné bolesti a ku stimulácii tvorby mlieka matiek). V súčasné dobe je to deviaty najpredávanejší prírodný extrakt na svete (produkty súvisiace s poruchami menštruačného cyklu a klimaktérium).

Hlavné bioaktívne zložky:

  1. triterpenoidy: cimiracemosid A, 23-epi-26-deoxyactein, actein
    Triterpenoidy majú nedávnymi štúdiami preukázaný pozitívny vplyv na osteoporózu (pôsobia proti osteoklastgenéze).
  2. Nω-methylserotonín
    Nω-methylserotonín patrí k nedávnym objavom, ktorý bol identifikovaný pri výskume ploštičníka. Táto látka sa vie silne viazať na serotonínové receptory a blokovať reuptake serotonínu (pôsobí teda mimo iného aj ako SSRI).
  3. polyfenoly: caffeic acid (kyselina kávová, nemá nič spoločného s kofeínom), ferulic acid (kyselina ločidlová), isoferulic acid, fukinolic acid, cimicifugic acid A, B, E a F.
    Vyššie uvedené polyfenoly majú silné antioxidačné efekty.
  4. izoflavonoidy: formononetín
    Obsahu formononetínu (izoflavonoid, fytoestrogén) v ploštičníku boli roky pričítané efekty tohoto extraktu na rôzne príznaky. V posledných rokoch sa zistilo, že ploštičníkový extrakt formononetín ani iné izoflavonoidy vôbec neobsahuje – v dvoch štúdiách, kedy výskumné tímy získali všetky dostupné druhy ploštičníka v USA a podrobili ich laboratórnej analýze, neboli vo vzorkách nájdené ani stopy po izoflavonoidoch.

Medicínsky súhrn:

O mechanizme účinku ploštičníka, hlavne jeho fytoestrogénnom potenciáli, sa vedú diskusie. Boli preukázané efekty podobné fytoestrogénom…

  • 4618: Kruse SO, Lohning A, Pauli GF, et al. Fukiic and piscidic acid esters from the rhizome of Cimicifuga racemosa and the in vitro estrogenic activity of fukinolic acid. Planta Med 1999;65:763-4.
  • 4619: Einer-Jensen N, Zhao J, Andersen KP, Kristoffersen K. Cimicifuga and Melbrosia lack oestrogenic effects in mice and rats. Maturitas 1996;25:149-53.
  • 14330: Wuttke W, Gorkow C, Seidlova-Wuttke D. Effects of black cohosh (Cimicifuga racemosa) on bone turnover, vaginal mucosa, and various blood parameters in postmenopausal women: a double-blind, placebo-controlled, and conjugated estrogens-controlled study. Menopause 2006;13:185-96.

…avšak látky z ploštičníka sa priamo neviažu na estrogénne receptory, ne-up-regulujú estrogén-dependentné gény ani (experimentálne) nestimulujú rast estrogén-dependentných tumorov:

  • 4619: Einer-Jensen N, Zhao J, Andersen KP, Kristoffersen K. Cimicifuga and Melbrosia lack oestrogenic effects in mice and rats. Maturitas 1996;25:149-53.
  • 7860: Amato P, Christophe S, Mellon PL. Estrogenic activity of herbs commonly used as remedies for menopausal symptoms. Menopause 2002;9:145-50.
  • 9996: Beck V, Unterrieder E, Krenn L, et al. Comparison of hormonal activity (estrogen, androgen and progestin) of standardized plant extracts for large scale use in hormone replacement therapy. J Steroid Biochem Mol Biol 2003;84:259-68.
  • 10979: Liu J, Burdette JE, Xu H, et al. Evaluation of estrogenic activity of plant extracts for the potential treatment of menopausal symptoms. J Agric Food Chem 2001;49:2472-9.
  • 11030: Tsukamoto S, Aburatani M, Ohta T. Isolation of CYP3A4 Inhibitors from the Black Cohosh (Cimicifuga racemosa). Evid Based Complement Alternat Med 2005;2:223-6.

Ploštičník pôsobí ako agonista serotoninových receptorov a zlepšuje osteoporotické parametre – tu sa hovorí o podobnom efekte, aký majú lieky zo skupiny SERM (selective estrogen-receptor modulators: napr. raloxifen, tamoxifen), ploštičník má totiž dokázaný “estrogénny” efekt na kosti, avšak žiadny estrogénny efekt na uterus.

  • 11030: Tsukamoto S, Aburatani M, Ohta T. Isolation of CYP3A4 Inhibitors from the Black Cohosh (Cimicifuga racemosa). Evid Based Complement Alternat Med 2005;2:223-6.
  • 14330: Wuttke W, Gorkow C, Seidlova-Wuttke D. Effects of black cohosh (Cimicifuga racemosa) on bone turnover, vaginal mucosa, and various blood parameters in postmenopausal women: a double-blind, placebo-controlled, and conjugated estrogens-controlled study. Menopause 2006;13:185-96.

Červená ďatelina

jetel

Červená ďatelina

(trifolia pratense, red clover)

Poľnohospodárska plodina, vyskytuje sa v Európe a priľahlých častiach Ázie a Afriky. Jej účinky boli objavené v 19. storočí, keď mali ovce, pasúce sa v Alpách na lúkach s červenou ďatelinou, ťažkosti  s otehotnením (=estrogény efekt, vlastne akási “prírodná antikoncepcia”). Dnes jedna z najpopulárnejších zložiek produktov na zmiernenie príznakov v klimaktériu.

Hlavné bioaktívne zložky:

  1. izoflavonoidy: formononetín, biochanín A, daidzeín, genisteín, pratensein, trifoside
    O ich účinku pojednáva sekcia izoflavonoidy. Na rozdiel od (len) sójových extraktov (daidzein, genistein) sa v ďateline nachádza pestrejšia škála izoflavonoidov, a preto je považovaný za účinnejší na klimakterické príznaky.
  2. kumaríny
    Pôsobia podobne ako liek warfarín (=coumadin), a preto je potrebná zvýšená opatrnosť u pacientov užívajúcich tento liek (kontroly zrážanlivosti krvi).

Medicínsky súhrn

Červená ďatelina obsahuje rad izoflavonoidov,  ktoré pôsobia proti menopauzálnym príznakom (návaly, zlepšenie vaginálnej cytológie, zníženie krvnej hladiny triglyceridov, zlepšenie psychického stavu).

Sója

Sója

Sója

(glycine max, soy, japonsky daidzu)

Sója je strukovina z východnej Ázie, hojne pestovaná v potravinárstve (lacné proteíny, olej). Okrem izoflavonoidov obsahuje tiež zdraviu prospešné saponíny.

Hlavné bioaktívne zložky

  1. izoflavonoidy: daidzein, genistein
    o ich účinku viď kapitola izoflavonoidy.
  2. kyselina fytová (inositol-hexafosfát = zásobáreň fosfóru v rastlinách), kyselina alfa-linolénová (omega-3 základní NMK = nenasýtená mastná kyselina) a saponíny (znižujú cholesterol, chemoprevencia, imunomodulácia, antioxidans).

Medicínsky súhrn

Sójové izoflavonoidy sú najčastejšie používané a najpreskúmanejšie izoflavonoidy na menopauzálne ťažkosti a existuje rad štúdií potvrdzujúcich pozitívny účinok na tieto symptómy.

  • 2296: Washburn S, Burke GL, Morgan T, et al. Effect of soy protein supplementation on serum lipoproteins, blood pressure, and menopausal symptoms in perimenopausal women. Menopause 1999;6:7-13.
  • 2297: Albertazzi P, Pansini F, Bonaccorsi G, et al. The effect of dietary soy supplementation on hot flushes. Obstet Gynecol 1998;91:6-11.
  • 3978: Tham DM, Gardner CD, Haskell WL. Clinical review 97: Potential health benefits of dietary phytoestrogens: a review of the clinical, epidemiological, and mechanistic evidence. J Clin Endocrinol Metab 1998;83:2223-35.
  • 3986: Brzezinski A, Adlercreutz H, Sheoul R, et al. Short-term effects of phytoestrogen-rich diet on postmenopausal women. Menopause 1997;4:89-94.
  • 3987: Kurzer M. Hormonal effects of soy isoflavones: Studies in premenopausal and postmenopausal women. J Nutr 2000;130:660-1.
  • 7653: Nagata C, Takatsuka N, Kawakami N, Shimizu H. Soy product intake and hot flashes in Japanese women: results from a community-based prospective study. Am J Epidemiol 2001;153:790-3.
  • 9917: Balk JL, Whiteside DA, Naus G, et al. A pilot study of the effects of phytoestrogen supplementation on postmenopausal endometrium. J Soc Gynecol Investig 2002;9:238-42.
  • 11805: Huntley AL, Ernst E. Soy for the treatment of perimenopausal symptoms–a systematic review. Maturitas 2004;47:1-9.
  • 4751: Scambia G, Mango D, Signorile PG, et al. Clinical effects of a standardized soy extract in postmenopausal women: a pilot study. Menopause 2000;7:105-11.
  • 6455: Upmalis DH, Lobo R, Bradley L, et al. Vasomotor symptom relief by soy isoflavone extract tablets in postmenopausal women: A multicenter, double-blind, randomized, placebo-controlled study. Menopause 2000;7:236-42.
  • 7802: Han KK, Soares JM Jr, Haidar MA, et al. Benefits of soy isoflavone therapeutic regimen on menopausal symptoms. Obstet Gynecol 2002;99:389-94.
  • 9916: Burke GL, Legault C, Anthony M, et al. Soy protein and isoflavone effects on vasomotor symptoms in peri- and postmenopausal women: the Soy Estrogen Alternative Study. Menopause 2003;10:147-53.
  • 10460: Albert A, Altabre C, Baro F, et al. Efficacy and safety of a phytoestrogen preparation derived from Glycine max (L.) Merr in climacteric symptomatology: a multicentric, open, prospective and non-randomized trial. Phytomedicine 2002;9:85-92.
  • 11805: Huntley AL, Ernst E. Soy for the treatment of perimenopausal symptoms–a systematic review. Maturitas 2004;47:1-9.
  • 11993: Nahas EP, Neto JN, DeLuca L, et al. Benefits of soy germ isoflavone in postmenopausal women with contraindication for conventional hormone replacement therapy. Maturitas 2004;48:372-80.
  • 11994: Crisafulli A, Marini H, Bitto A, et al. Effects of genistein on hot flushes in early postmenopausal women: a randomized, double-blind EPT- and placebo-controlled study. Menopause 2004;11:400-4.
  • 13209: Kaari C, Haidar MA, Junior JMS, et al. Randomized clinical trial comparing conjugated equine estrogens and isoflavones in postmenopausal women: a pilot study. Maturitas 2006;53:49-58.
  • 15220: Howes LG, Howes JB, Knight DC. Isoflavone therapy for menopausal flushes: a systematic review and meta-analysis. Maturitas 2006;55:203-11.
  • 15850: Nelson HD, Vesco KK, Haney E, et al. Nonhormonal therapies for menopausal hot flashes: systematic review and meta-analysis. JAMA 2006;295:2057-71.

…existujú aj porovnávacie štúdie (11994) sójových izoflavonoidov (54mg daidzeinu/d) s konvenčnými estrogénmi (1mg 17-beta estradiolu/d), kde daidzein znižoval výskyt návalov o 22-29% oproti 53% u estrogénov a tiež štúdie, kde bol efekt sójových izoflavonoidov (60mg/d) porovnateľný s efektom konjugovaných estrogénov (Premarin 0,625 mg/d): (13209)

Nie všetky štúdie vychádzali pozitívne – nejednoznačné výsledky však vždy boli spojené s nižšou dávkou sójových izoflavonoidov – pokiaľ bola denná dávka daidzeinu aspoň 15mg, efekty sa vždy dostavili.

Kozlík lekársky

Kozlík lékařský

Kozlík lekársky

(valeriana officinalis, valerian)

Pôvodne rastlina z Európy a časti Ázie. Tradične používaná ako prírodné anxiolytikum, sedatívum a hypnotikum. Tento efekt sa pripisuje hlavne obsahu kyseliny valerénovej, možno tiež kyseline gama-amino maslovej (známej aj medzi lekármi ako GABA).

  • ONA0004: Schmitz M, Jäckel M (1998). Comparative study for assessing quality of life of patients with exogenous sleep disorders (temporary sleep onset and sleep interruption disorders) treated with a hops-valarian preparation and a benzodiazepine drug. Wien Med Wochenschr (in German) 148 (13): 291–8.PMID 9757514.
  • ONA0005: Bent S, Padula A, Moore D, Patterson M, Mehling W (2006). „Valerian for sleep: a systematic review and meta-analysis“. Am. J. Med. 119 (12): 1005–12.10.1016/j.amjmed.2006.02.026. PMID 17145239

Smldinec chlpatý

Smldinec chlupatý

Smldinec chlpatý

mexický divoký yam (dioscorea villosa, Mexican wild yam, colic root)

Zaujímavá rastlina z východnej časti severnej Ameriky. Americkí indiáni ju používali k liečbe kolík (preto tiež názov colic root). V 18. a 19. storočí užívaná bylinkármi k liečbe menštruačných a pôrodných bolestí, liečbe kašľa a nevoľnosti a tiež ako „prírodnej antikoncepcie“. V 60. rokoch 20. storočia bol v rastline objavený bohatý zdroj diosgenínu, prekurzora progesterónu, ktorý sa takto priemyselne vyrábal. Ľudské telo si však z diosgenínu progesterón zrejme nevie syntetizovať.

Existuje zatiaľ veľmi málo štúdií o vplyve yamu na menopauzálne príznaky. Dnešní bylinkári veria, že divoký yam má účinok ako na klimakterické ťažkosti, tak na reguláciu telesnej hmotnosti.

Guarana

Guarana

Guarana

(Paullinia cupana, Paulinie nápojná)

Veľmi zaujímavá rastlina, známa z Amazonských pralesov – najväčším producentom je Brazília. Z nej bol v histórii izolovaný biely prášok nazývaný guaranín – neskôr premenovaný na kofeín. Užívaná ako stimulans, antioxidant, tonikum. Pôsobí upokojujúco pri bolestivej menštruácii. Zrýchlením metabolizmu a zvýšením telesnej teploty pomáha znížiť pocit hladu a odbúravanie tukov. Používa sa tiež u chronického únavového syndrómu a je pomerne účinná proti následkom požitia alkoholu alebo ľudovo povedanej „opici“. Brazílsky národný nápoj: guarana soda. Guarana je účinnejšia, než izolovaný kofeín (potvrdené štúdiou).

Chróm

(Cr)

Biologické účinky chrómu sú významne závislé na mocenstve, v ktorom sa do organizmu dostáva. Zatiaľ čo trojmocný chróm je pokladaný za prevažne prospešný a je nevyhnutnou súčasťou každodennej stravy, tak naopak šesťmocný chróm pôsobí negatívne a je pokladaný za potencionálny karcinogén. Dostatočný obsah chrómu v organizme je dôležitý pre správny metabolizmus cukrov a tukov. Pomáha stabilizovať hladinu krvného tuku a tlmí chuť na sladké potraviny. Farmaceutické prípravky s obsahom chrómu sú vhodné na kontrolu telesnej hmotnosti. Odporúčaná denná dávka je približne 0,1 mg chrómu.

Horčík

 (Mg)

Dostatok horčíka v strave je dôležitý pro správnu činnosť svalov a nervov (mierni podráždenosť a nervozitu), ale i pre uvoľňovanie energie z glukózy a pre správnu stavbu kostí. Udržiava v dobrom stave obehový systém a je prevenciou infarktu. Dokáže zmierniť ťažkosti spojené s premenštruačným syndrómom. Mierni depresie a prispieva k zdravým zubom.

V kombinácii s vápnikom pôsobí horčík ako prirodzený upokojujúci prostriedok. Jeho nedostatok často pociťujú športovci, diabetici a ľudia, ktorí pijú príliš veľa alkoholu. Prejavuje sa podráždenosťou, nespavosťou, náladovosťou, zlým trávením, búšením srdca alebo arytmiami. Môže vyvolať tiež depresie, prípadne záchvaty astmy. Uvádza sa, že priemerný príjem horčíka v strave by mal predstavovať asi 300 mg denne.

Vápnik

 (Ca)

Vápnik je najčastejšie sa vyskytujúcim minerálom v ľudskom tele. Hrá nezastupiteľnú úlohu pri zachovaní zdravia našich kostí. Okrem iného napomáha tiež správnej funkcii srdca, svalov a nervovej sústavy a prispieva k zrážaniu krvi. 99% celkového vápnika prítomného v ľudskom tele sa nachádza v kostiach a zuboch, ostávajúce 1%, sa nachádza v krvi a mäkkých tkanivách. Pretože je vápnik nevyhnutný na zdravý vývin a rast kostí a zubov, je dôležité, aby sa pravidelne vyskytoval predovšetkým v jedálničku detí a mládeže. Dôležitý pritom nie je len dostatok samotného vápnika, ale i vitamínu D, ktorý pomáha pri ukladaní vápnika do kostnej hmoty. Distribúciu a využitie vápnika riadia niektoré hormóny štítnej žľazy a príštitných teliesok. Pre využitie vápnika je dôležitý aj prvok horčík. Nedostatok niektorého z týchto faktorov je príčinou ochorenia krivica (rachitída). U starších ľudí a u ľudí s nedostatkom pohybu či nedostatočným príjmom vápnika dochádza k úbytku vápnika z kostnej hmoty, čo sa prejavuje ako osteoporóza (rednutie kostí). Uvádza sa, že denná dávka vápnika by mala predstavovať 800 – 1000 mg denne, u dojčiacich žien ešte asi o 500 mg viac.

Vitamín D3

Jeho význam je v účasti pri vstrebávaní vápnika a fosfátu z čreva a prispieva tak k regulácii hladiny vápnika a fosfóru v krvi. Fosfór i vápnik sú dôležité pre stavbu kostí. Vitamín D je preto významný pre uchovanie kostí silných a nepoškodených. Odporúčaná denná dávka je 5 μg (deti, mladí a tehotné 2x viac).

Selén

Bolo zistené, že dlhodobý znížený príjem selénu v strave nepriaznivo ovplyvňuje predovšetkým kardiovaskulárny systém a zvyšuje riziko infarktu myokardu a cievnych ochorení. Nedostatok selénu v strave tehotných žien môže nepriaznivo pôsobiť na vývoj plodu. Selén funguje v organizme ako antioxidant, ktorý likviduje voľné radikály, a tým znižuje riziko vzniku rakovinového bujnenia. Odporúčaná denná dávka je 55 μg.

Pyridoxín

vitamín B6

Jeho deriváty sa zúčastňujú metabolizmu aminokyselín a sacharidov.  Odporúčaná denná dávka je 1,4 mg.

Pantotenát

(vitamín B5)

Aktívna forma kyseliny pantotenovej je koenzým A. Ten je v organizme potrebný pri metabolizme sacharidov a lipidov a pri syntéze životne dôležitých látok (aminokyselín, hormónov, hemoglobínu, acetylcholínu). Zlepšuje kvalitu kože, vlasov aj nechtov. Odporúčaná denná dávka je 6 mg.

Zinok

 (Zn)

Zinok patrí medzi prvky, ktoré majú veľmi významný vplyv na správny vývoj všetkých živých organizmov – rastlinných aj živočíšnych. Pritom zinok nie je obsiahnutý v živých tkanivách vo vysokom množstve – uvádza sa, že telo dospelého človeka obsahuje len približne 2 g zinku. Odporúčaná denná dávka zinku v ľudskej strave sa pohybuje medzi 15–25 mg prvku.

Prítomnosť zinku v organizmu je nevyhnutnou podmienkou pre správne fungovanie radu enzymatických systémov – najvýznamnejší je inzulínový (preto napomáha regulácii hladiny cukrov). Prítomnosť zinku v strave je dôležitá nielen v dobe rastu organizmu, kde jeho nedostatok vedie k oneskorovaniu telesného i duševného dospievania, ale i v dospelosti.