Návaly a iné výbuchy

Zoznam príznakov menopauzy je pestrý – priberanie na váhe, nespavosť, únava, občasná mrzutosť, zadržiavanie vody… Poruchy menštruácie sú z tohto pohľadu relatívne detail. Pravda je však taká, že každý zo spomínaných sa zdá byť triviálny, kým to neprikvačí vás.

Presne to som si myslela aj ja. No bóže, občas sa človek spotí. Niekedy sa dobre nevyspí – veď to sa stáva každému, koho povolanie nie je zenová majsterka. Opuchnuté nohy aspoň motivujú k výmene nezdravých podpätkov za pohodlnejšie topánky…

Pre mňa sú najhorším príznakom výkyvy nálad. Existuje taký vtip – celý rad rovnakých neutrálnych smajlíkov vyjadruje náladu muža počas dňa. Všetci sú rovnakí, akurát ten podvečer, keď v práci padla, je o čosi vysmiatejší. A susedný rad má predstavovať náladu (či presnejšie nálady) ženy počas dňa. Škála emócií je pestrá – od smiechu cez rozčúlenie po slzy a otrávenosť. A všetky gender reči bokom, presne tak sa cítim. Akurát, že o poradí rôznych smajlíkov nedokážem absolútne rozhodovať. Často som sama prekvapená, ako sa nemám pod kontrolou. Raz vypením nad maličkosťou, inokedy mám slzy na krajíčku, pretože došlo pečivo. Pritom zvyčajne som bola chladná hlava.

Môj svet sú čísla a excelovské tabuľky, zmysel pre dôslednú kontrolu… jednoducho, typická účtovníčka. Taká, ktorá si nemôže dovoliť nemať veci pod kontrolou. A keď keď mi zasa raz prasknú nervy, z nervozity sa rovno celá spotím. Lebo riadiť tím podriadených, vychovávať deti v puberte… to je nič oproti tomu, keď na staré kolená potrebujem „vychovávať“ sama seba. Naučiť sa lepšie veci zvládať, nenechať sa vykoľajiť – jednoducho, opäť sa nájsť. Hoci v trochu inom, unavenom, opuchnutom, neposlušnom tele. Je na toto nejaký trik?

Vaša Iveta