V plavkách chcem byť kosť

Už cvičíte? Čestne sa priznávam, náhle teplo ma dosť zaskočilo – donedávna som si faldíky šikovne skrývala pod blúzkami, voľne vlajúcimi svetríkmi a rafinovane som odvádzala pozornosť do výstrihu. Štyri ročné obdobia sú totiž k nám, Venušiam, láskavé – postupnými zmenami teploty nás jemne navigujú k tomu, že už sa naozaj blíži čas cvičenia a diét „do plaviek“. Ale tento rok nič nie je ako predtým! Ani počasie… A „plavkové“ teplo prišlo totálne neférovo – skokom.

Takže fučím do schodov, aby som spálila poctivo vypracova-  ehm, vyjedené tukové vankúšiky, pretože teraz sa už na ploché brucho nehrám. Postačí mi nemať ovisnutý klokaní vak, ktorý mi prepadne cez okraj nohavičiek a okolo pása „madlá lásky“, ktoré by stačili aj na medvedie laby.

Lenže v zrelom veku to nejde tak ľahko, ako tvrdia influencerky so zadkami ako dva cesnakové strúčiky. Aj preto, že metabolizmus už nespaľuje tak ako za mladi. Ale najmä preto, že my, ženy s dlhou pamäťou už vieme svoje. Napríklad, že cesta k trvalému, vnútornému šťastiu nevedie cez štíhle stehná, ploché bruchá a zjav víly konfekčnej veľkosti 36.

Držím palce každej, ktorá tejto ilúzii verí. Aspoň má hobby – a vždy lepšie ako písať uštipačné komentáre na sociálnej sieti. Lenže ja som si – okrem symbolického spevnenia dala inú métu – nájsť lásku k sebe samej vo svojom vnútri. A viete, že to znamená starať sa aj o tú časť tela, ktorú nevidno? Chcem mať kostru do plaviek. A nie hocijakú, ale pevnú! Pretože zmena ženy v zrelom veku znamená aj to, že by mala myslieť aj na svoje kosti. Nielen kĺby, ktoré na seba občas dosť jasne upozorňujú, ale aj na tie banálne, neviditeľné nosiče, ktoré z nás robia tie nezdolné ženy, o ktoré sa ten správny chlap môže z času na čas oprieť.

A vy ako, myslíte na to, aby ste do plaviek tiež mali nielen tenký driek, ale aj hustú kostru?  J